Sme hrdí na tieto osobitosti našej oblasti

Obec Terchová a jej okolie má čo ponúknuť svojim návštevníkom. V nasledujúcich častiach Vám priblížime tie najpodstatnejšie a najznámejšie atrakcie a osobitosti nášho kraja.

Terchovská muzika v UNESCO! Historický úspech
Terchovská muzika je 05.12.2013 zaradená do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Rozhodol o tom Medzivládny výbor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v azerbajdžanskej metropole Baku. Ide o najvýznamnejšie a najvyššie ocenenie vôbec, aké sa tradičnej kultúre môže dostať. Pre Slovensko a Obec Terchovú, ktorá bola žiadateľom o zápis je to obrovský úspech a pozitívna propagácia vo svete. V tomto zozname 257 prejavov z celého sveta je zo Slovenska zapísaná od roku 2005 iba fujara. Terchovská “nebeská” muzika je archaická ľudová hudba vyskytujúca sa v Terchovej a okolitých obciach. Charakterizuje ju väčšinou 3-4 členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je pre ňu výrazný viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika pôvodne úzka súvisela s tancom, preto je jej hudobný štýl temperamentný, zemitý s rýchlymi medzihrami “do skoku” a pomalšími spevnými pasážami s názvom “vlekom”.

  
Presný vznik Terchovskej muziky ako ľudového prejavu nepoznáme, pretože sa prirodzene dedí ústnym podaním z generácie na generáciu. Od začiatku 20. storočia si ju vďaka jej jedinečnosti všímajú nielen odborníci, ale dostáva sa aj do povedomia širokej verejnosti. Napríklad už v roku 1935 účinkovala “Ištvaniarska muzika” Franca Baláta vo filme Jánošík Martina Friča. O Terchovej sa hovorí, že je tam najviac muzikantov a spevákov na meter štvorcový. Svedčí o tom fakt, že v každom dome je nejaký hudobník a každá z osád mávala vlastnú muziku. Zapísanie terchovskej muziky do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva je poctou všetkým generáciám ľudí z Terchovej a okolia, ktorí zachovali poklady predkov pre súčasný svet. Za to im patrí veľká vďaka. Pri tejto príležitosti príležitosti zaznela terchovská muzika pre celým auditóriom medzinárodného výboru UNESCO naživo v podaní Ťažkej muziky.
zdroj: https://terchovskamuzika.sk/2013/12/terchovska-muzika-v-unesco-historicky-uspech/

Ťerchofskí (starosveckí) čardáš

Je ešte aj v súčasnosti značne vyhraneným a stále aktuálnym tancom v Terchovej a okolí, kde sa nepresadil v ľudovom prostredí novohuhosrký čardášový štýl tak, ako v iných končinách Slovenska. Je preto paradoxné, že tento tanec, ktorý niektorí slovenskí folkloristi, napr. P. Tonkovič, považovali priam za archetyp slovenského krútivého tanca, užívatelia v jeho domácom prostredí zvyknú nepriliehavo nazývať čardáš. Formu tanca tvorí striedanie spevu s hudbou, resp. i roztancovanie v miernom tempe (štvrťová doba = 96) a tanečné, predovšetkým krútivé predvedenie na rýchlu hudba prehrávajúcu jeden, dvakrát predspievanú strofu príslušného nápevu (štvrťová doba = 192). Spieva sa sólo, alebo v skupine, o čom rozhoduje výber piesne alebo situácia. Tancujúci sú obrátení k hudbe, alebo párnici oproti sebe v postavení čelnom a čardášovom držaní. Niektoré páry pri tom prešľapujú z nohy na nohu obvykle v miernom rozkročení (niekedy s úhybom panvy) a to na mieste, vľne sa pootáčajú a mierne pohybujú po tancovisku. Na rýchlu hudbu sa páry najčastejšie intenzívne krútia alebo oddychujú prešľapujúc alebo niektorí schopnejší samostatne cifrujú skočne na každú dobu, občas zadupkajú a tanečnice sa vrtia. Špecifické svižné krútenie páru je v postavení čelnom v tesnom objatí. Partneri  majú vnútorné časti chodidiel blízko, tesne pri sebe a krútia sa nízkym odskokom na vnútornú  nohu v prvej dobe a náskokom na obe v druhej dobe taktu, a to s rovnomerným pružným perovaním váhou na každú dobu. Krútenie striedajú v oboch smeroch (po 6-20 taktoch), častejšie a dlhšie rotujú však v smere p.s..

Hudobná zložka tanca obsahuje tie charakteristické atribúty, ktoré robia z Terchovej a terchovskej doliny stále jeden z napríťažlivejších folklórnych regiónov Slovenska. Presvedčivé štýlové podanie všetkých interpretov naznačuje, že korene hudobnej a tanečnej tradície sú tu neobyčajne živé. Spievajúci tanečníci aktívne ovplyvňujú priebeh tanca tým, že nečakajú, kým hudobníci dohrajú tanečnú melódiu do konca, ale vstupujú do nej so spevom novej strofy textu, resp. s novou piesňou. Tým sa prelínanie pomalých vokálno-inštrumentálnych a rýchlych inštrumentálnych častí stáva prirodzeným, spontánnym a dynamickým zároveň.
ZDROJ: DÚŽEK Stanislav – GARAJ Bernard: Slovenské ľudové tance a nástrojová hudba na sklonku 20. storočia. Ústav hudobnej vedy SAV, Bratislava 2001

Sviatočný odev Terchovčanov, aký sa nosil v prvej štvrtine 20. storočia.

Žena má oblečený rubáš, dvoje rukávcov, dvoje sukieň so živôtikom a širokú zásteru z dvoch pôl čierneho perkálu. Na pleciach a krížom cez hruď má uviazanú trojuholníkovú šatku, skosu. Takto oblečené chodievali ženy vo sviatočné dni do kostola. Obliekanie dvoch rovnakých odevných súčiastok možno dať do súvisu buď s chladným podnebím, pretože dve vrstvy plátna vytvárajú lepšiu tepelnú izoláciu proti chladu, alebo so snahou dať najavo svoje majetkové pomery. Chudobnejšia žena si vo sviatok zvyčajne obliekla dve sukne, z čoho spodná mohla byť aj obnosená. Bohatšia žena si mohla obliecť tri aj štyri sukne a tak dať najavo svoj spoločenský status. 

Muž má oblečenú košeľu rovného strihu z tenkého domáceho ľanového plátna a súkenné nohavice i lajblík z tenšieho továrenského súkna. Slobodní mládenci nosili na hlave mladšiu formu klobúka s úzkou, dohora vyhnutou strieškou. O tom, že ide o slobodného mládenca svedčí aj šírka zeleného šnurovania cez bočné švíky súkenných nohavíc. Slobodní mládenci mali šnurovanie široké a ženatí muži úzke. Podobné kroje ako v Terchovej nosili aj obyvatelia obcí Belá a Stráža. 

Farský Kostol sv. Cyrila a Metoda

Od druhej polovice 30-tych rokov pociťovala obec akútnu potrebu väčšieho a priestrannejšieho chrámu. S konkrétnou myšlienkou nakoniec prišiel mladý kňaz Štefan Bitter. Po získaní financií a vykopaní základov položili v roku 1942 základný kameň budovy nového kostola. Na jeseň 1944 roku už bola stavba kostol postavená, omietnutá a pokrytá šindľom. Začiatkom jari budúceho roka však zasiahol krutý vír vojnového besnenia. Popolom ľahlo 155 obytných domov vrátane farskej budovy (8. - 9.4. 1945). Poškodeným ponúkla prístrešie hrubá stavba kostola. Po dokončení stavby sa pristúpilo k vyhotoveniu hlavného oltára. Nad oltárom sa ako jeho súčasť vypína mohutný kríž s Ukrižovaným. V hlavnej chrámovej lodi je umiestnených v dvoch radoch 23 symetricky usporiadaných lavíc. Tri chrámové lode sú od seba oddelené mohutnými okrúhlimi stĺpmi. Strop hlavnej lode je kazetový, bočné lode majú jednotlivé stropy rovné. Všetky tri zvony sa preniesli zo starého kostola sv. Martina. Najstarší a najväčší, Juraj, je pôvodný, pochádzajúci ešte z prvej polovice 18. storočia. Ostatné dva sú mladšieho dáta. 

K slávnostnej konsekrácii kostola sv. Cyrila a Metoda dochádza 8. 10. 1949 za prítomnosti nitrianskeho arcibiskupa Dr. Eduarda Néczeya. Po jeho boku slúžil sv. omšu otec myšlienky nového chrámu vdp. Štefan Bitter. Interiér kostola prešiel v ostatných rokoch podstatnými premenami. Jeho súčasťou sa stala Krížová cesta. Priečelie sanktuária vyplnili drevené plastiky solúnskych vierozvestov. V roku 1976 vytesali terchovskí kamenári obetný oltár. Popri výtvarných podobizniach evokujú cyrilometodskú tematiku v interiéri predovšetkým pôsobivé okná. Sú na nich prostredníctvom leptov vyobrazené motívy z cyrilometodského obdobia našich dejín. Podobne ako interiér, tak aj exteriér chrámu sa v priebehu rokov zmenil na nepoznanie. Z posledného obdobia treba spomenúť predovšetkým invenčné kvetináče, epoxydové sochy vierozvestov nad hlavným vchodom, či súsošie Snímanie z kríža, nachádzajúce sa pred vchodom do zákristii. Od roku 1990 zdobí hlavnú vežu pozlátený dvojramenný kríž. Terchovský kostol s cyrilometodským patrocíniom predstavuje skutočnú architektonickú dominantu tejto malebnej doliny. Stal sa vyhľadávaným miestom pre návštevníkov okolitého kraja. Kto ho mal príležitosť bližšie spoznať, bude vedieť prečo...

Drevený Betlehem v Terchovej 

Otváracia doba: V letnom čase je betlehem otvorený denne od 8:00 do 18:00 hod., v zimnom čase je otvorený od 8:00 do 17:00 hod. Obec známa Jánošíkovskou históriou ponúka pre turistov množstvo lákadiel. Jedným z nich je aj drevený betlehem. Nejde však len tak o hocijaký betlehem. Ten v Terchovej, je vskutku jedinečný. Unikátny drevený betlehem sa nachádza v Kostole sv. Cyrila a Metoda stojacom v centre obce. Nápad vytvoriť symbolický betlehem sa zrodil pred Vianocami roku 1976. Betlehem je dielom dedinského rezbára Štefana Hanuliaka, ktorý spolu s priateľmi Jozefom Holúbkom a Štefanom Krištofíkom. 
  

Majstrovské dielo je skoncipované do troch častí: prvú predstavuje „stará“ Terchová so svojimi remeslami a charakteristickým koloritom, druhú miesto Ježišovho narodenia „skromný“ Betlehem, ..a tretiu „prepychový“ Jeruzalem. Návštevníci môžu každý rok na  Betlehem obdivovať niečo nové. Postupne pribúdajú náboženské výjavy z Betlehema i Jeruzalema, atmosféru historickej Terchovej evokujú ďalšie ľudové remeslá a dielničky majstrov. Miestni rezbári drevený betlehem aj ozvučili, a tak sa môžete započúvať aj do typickej Terchovskej muziky. Betlehem v Terchovej je druhým najväčším na Slovensku, po betleheme v Rajeckej Lesnej.

Minimodel €uropa - modelové koľajisko vo veľkosti H0 v mierke 1:87

Od februára 2023 Vám radi ukážeme diorámu Česko-Slovenské pohraničie na ploche mierne viac ako 50 m po obvode koľajiska, kde polovica koľajiska predstavuje Slovenskú stranu a druhá polovica predstavuje Českú stranu. Hlavným motívom je medzinárodná elektrifikovaná trať stretávajúca sa v pohraničnej obci Česko-Slovenské pomezí a prebiehajúca lokálna motorová trať, ktorá súbežne plynie Slovenskými a Českými obcami. Dôležité informácie: Predpokladaná doba prehliadky je 1 až 2 hodiny. 
  

Aktuálne otváracie hodiny nájdete na: https://www.minimodeleuropa.sk/sk/otvaracie_hodiny
Klientske kontaktné telefónne číslo: +421917130000. Kolajisko sa nachádza v Terchovej, časť Panská Lúka 931.